Gejzír iskrivej radosti

Nachádzame sa v najdôležitejšom období liturgického roka, v ktorom uvažujeme nad tajomstvami, ktoré dávajú nášmu životu zmysel, opodstatnenie a nádej. Radostnú nádej, že ľudskú ohraničenosť raz vystrieda život bez akejkoľvek ohraničenosti priestoru či času. Perspektíva života bez konca sa nám v pozemských limitoch zdá azda neuveriteľná - no hlbšie ponorenie sa do tejto skutočnosti nás provokuje rapídne prehodnocovať svoj život, svoje konanie i myslenie a ponúka možnosť vykročiť na cestu, ktorej zavŕšenie preniká akúkoľvek predstavu a napĺňa nesmiernou radosťou. V liturgickom kalendári má okrem Veľkej Noci rovnako podstatné miesto čas Vianoc. Obe spomínané obdobia majú jeden spoločný menovateľ - a tým je: zrod Života. Pre túto Zem a pre Nebo. Obe radostné udalosti prinášajú však so sebou aj strasti, bolesť i utrpenie. Večný kontrast života. Jedno nemôže jestvovať bez druhého. Myslím, že tvorcovia divadelného projektu Kolíska a kríž v podaní PUĽS-u - profesionálneho umeleckého telesa pôsobiaceho v Prešove, túto podstatu správne vycítili a o nesmiernu radosť z prežívania fascinujúcej udalosti vykúpenia človeka sa chceli podeliť so svojimi divákmi.

Inscenácia sa skladá z dvoch rámcujúcich častí. Prvou sú motívy udalostí súvisiace s Kristovým narodením a tou druhou zase udalosti, ktoré sa úzko dotýkajú Kristovho utrpenia, no najmä Zmŕtvychvstania. Povieme si: témy toľkokrát divadelne, umelecky spracované... Môžu priniesť ešte niečo nové?
Môžu. Presvedčili nás o tom tvorcovia prešovskej inscenácie (choreograf a režisér Vlado Marušin so svojím tímom). K týmto zdanlivo „ohratým“ témam pristupujú sviežo, originálne, tvorivo. Vyhýbajú sa popisnosti, ilustrácii, didaktickosti, prvoplánovosti. A keďže ide o teleso, ktoré vychádza predovšetkým z ľudovej tvorby – zvláštnym spojením hudby (na javisku je prítomná živá ľudová hudba v širšom nástrojovom obsadení), spevu (na druhej strane portálu sa nachádza miešaný spevácky zbor) a tanca (tanečná zložka je hlavnou nositeľkou javiskových obrazov), či rozprávača (ktorý poetickým a výstižným slovom prepája jednotlivé časti javiskového diela) dochádza k nevšednému divadelnému zážitku. Koláž, spájanie, prelínanie, miešanie – tak by sa azda dali nazvať formotvorné princípy inscenácie PUĽS-u. Metafora, obraz, sen, realita, minulosť, dnešok, tradície, zvyky – to sú len niektoré z celej plejády prvkov, ktoré sa navzájom dotýkajú, premieňajú, presahujú. Avšak i napriek svojej rozmanitosti divadelný tvar pôsobí jednotne, kompaktne, celistvo, za čo treba oceniť precíznu dramaturgicko-režijnú prácu. Podobné princípy koláže využíva i hudba (autor hudby Andrej Kalinka). Spájajú sa v nej prvky ľudových motívov, liturgie (prevažne východného obradu), chrámovej a zborovej hudby a zároveň moderné trendy súčasnej vážnej hudby. Ide o  prepracovanú, pôsobivú a náročnú kompozíciu. Zbor (chór), ktorý svojou intenzitou a monumentalitou neraz „spôsobuje divákom zimomriavky“, nie je len statický, ale často sa zapája do javiskového diania. Vstupuje do deja a vzápätí z neho vystupuje. Raz je to ľud sediaci v chrámových laviciach, inokedy zbor cherubínov; inokedy tvorí napr. zástup ľudu pristupujúci k sv. prijímaniu. Stojaci sólista zboru sa v jednom momente stane partnerom Nazaretskej rodiny prosiacej o nocľah; inokedy z neho vystupujú sólisti spievajúc nádherné dvojhlasné spevy a podobne. S narastajúcou naliehavosťou a intenzitou hudby chór často i fyzicky vstáva, čo je tiež akýmsi symbolickým odkazom pozdvihnutia chválospevu duše Nevysloviteľnému.

Aby sa ľahko dosiahla dynamická premena obrazov, priestorov a kompozícií, ktoré v rýchlom slede pretvárajú tanečníci, je scénické aj kostýmové riešenie veľmi minimalistické a znakové. Kostým tanečníkov tvorí štylizovaný, jednoduchý kroj vo svetlých farbách, ktorý podľa potreby obohatia rozličné doplnky či farebné odlíšenia (napr. modrý podklad u Márie). Raz sú to dlhé biele šatky, pruhy látky, či červené koberčeky, ktoré prestierajú Kristovi pri slávnostnom Hosanna, alebo dievčenské ozdoby a čelenky z jemných kvietkov, symbolizujúce príchod jari, i nového života. Znakovosť je dodržaná napr. pri fašiangových maskách, či špicatých čapiciach betlehemcov, ktoré tu fungujú skôr ako zástupný prvok - kde detail hovorí za celok. Je veľmi príjemné sledovať nepretržité prelínanie tanca, spevu, hravosti, folklórneho, biblického, rusínskeho, prírodného i silne ľudského, z čoho napokon vyvstane hlboké duchovné posolstvo. A čo je sympatické, toto radostné posolstvo sa nevnucuje. Prichádza skôr ako ponuka. Pripojiť sa k tejto veľkolepej oslave Života. Podobne ako je nádherným, radostným a oslavným vyznaním viery záverečné Viruju...

Často sa dosť pejoratívne hovorí o tzv. folklórnom kresťanstve. Niekedy aj oprávnene. Inscenácia PUĽS-u Kolíska a kríž je však svedectvom, že ľudové, nemusí byť ani zďaleka povrchné, ale skôr naopak, hlboko zvnútornené. Myslím, že v tomto čase prázdnoty, plytkosti a marazmu, ktorý sa s rastúcou intenzitou šíri aj zo slovenských javísk, je táto inscenácia ojedinelým zjavom. Je to nielen úspešný pokus o netradičný divadelný tvar, ale i elegantný príspevok do Roku kresťanskej kultúry, ktorý ukazuje, že na Východe skutočne vychádza slnko, ktorého lúče hádam čoskoro prežiaria aj iné kúty našej krajiny. Prajeme preto PUĽS-u množstvo ďalších vydarených projektov a veľa spokojných divákov!