Parafrázovaním motívu našej známej ľudovej koledy sa mi chce začať niekoľko myšlienok navodených Vianočným programom PUĽS-u.
Snáď to nebude naozajstná recenzia suchá a racionálna, možno to bude skôr svojho druhu emocionálna rezonancia na umeleckú aktivitu, ktorú autori a realizátori prezentovali štýlom celkom odlišným od toho, na aký sme boli rokmi zvyknutí, štýlom, ktorý odišiel ďaleko od autentických melodických kolied, od úprimne naivného chodenia po koledách, od vianočných hier s tromi kráľmi, čertami, jasličkami, hviezdami atd.
Dynamický kompaktný program nemohol nikoho z prítomných nechať nezaujatým. Bolo možné očakávať jednoznačné sklamanie a odsúdenie, alebo na druhej strane veľkú chválu a uznanie. Neutrálna poloha tu nepripadala do úvahy.
Celkovo je možné konštatovať, že Kolíska a kríž preskočili určitú etapu rozvoja tohto umeleckého scénického žánru v našich podmienkach Pochopiť a oceniť tento skok je možné len na základe analýzy jeho jednotlivých súčasti – autorskej, interpretačnej a receptívnej. Všetky zložky sú vzájomne previazané, podmieňujú jedna druhú a len pri ich vzájomnej interakcii je možné hľadať konečný výsledok.
Základ umeleckej kvality celého projektu inšpiroval tvorivý tandem – skladateľ /súčasne scénarista / Andrej Kalinka - choreograf / súčasne režisér / Vladimír Marušin. Tvorivý potenciál oboch autorov zhodne zarezonoval v určitom smere, v miere štylizácie, v zjednotení hudobných, choreografických a scénických vyjadrovacích prostriedkov, vo využití dodatočných možnosti – ozvučenie, svetlo atd.
Jednoznačne treba oceniť vyrovnanosť hudby a choreografie / javiskového pohybu /. Zrejme tu išlo o vzájomnú inšpiráciu, snáď až provokáciu.
Hudba programu je vybudovaná na niekoľkých hudobných motívoch, ktoré evokujú vianočnú atmosféru, zohrávajú funkciu zovšeobecneného symbolu. Kalinka s ľahkosťou manipuluje so zvukovým materiálom, energetickými ťahmi nanáša melodické linky, nanáša nové a nové farby, využíva bohatú paletu rytmov.
Harmonická štruktúra hudby sa značne odlišuje od klasickej diatoniky. Autor využíva bohatú škálu harmonických prostriedkov od tradičného chorálového štvorhlasu cez náhodné vložené disonancie až po prvky politonality, či nahromaďovania zvuku na spôsob klastra.
Ak k tomu dodáme ešte rôznorodé vybudované melodické linky, kde popri stupňovitých diatonických postupoch nájdeme rôzne lámané melódie, veľké intonačne náročné skoky a pod., musíme konštatovať veľkú tvorivú potenciu autora, jeho brilantné ovládanie jednotlivých kompozičných techník včetne majstrovskej inštrumentácie.
Choreograf a režisér V. Marušin vytvoril veľmi výraznú scénickú kreáciu, kde okrem prvkov tanečných využil veľkú škálu pohybov tela, reči tela, výraznej mimiky, prvkov pantomimy. Je snáď ťažko jednoznačne charakterizovať žáner tejto javiskovej inscenácie, ale to vlastne ani nie je podstatné. Hlavné je, že kompozícia splnila svoju funkciu v predstavení, bola zrozumiteľná pre diváka.
Umelecké predstavy tvorcov programu Kolíska a kríž boli limitované kvalitou interpretov, ich technickou vyspelosťou, ich výrazovými možnosťami, ich schopnosťou adaptácie na nové neobvyklé požiadavky. Treba vyjadriť uznanie celému kolektívu interpretov pri realizácii daného programu. Je ťažké zmerať, kto urobil viac, kto prekonal najväčšie ťažkosti , či orchester, či zbor, či tanečná zložka.
Tanečníci rozšírili svoje javiskové výrazové možnosti, úspešne realizovali pasáže, v ktorých prevládal plastický javiskový pohyb nad pre nich blízkymi choreografickými prvkami. Celkovo javiskový prejav baletu bol adekvátny jednotlivým situáciám programu, ich jednotlivým emocionálnym odtieňom.
Orchester v dostatočnej miere prezentoval svoju profesionálnu úroveň, realizoval nemalé nároky autora hudby, zvládol celý program vyrovnane, s ľahkosťou prechádzal cez najťažšie technické pasáže, cez komplikované nástupy a koordináciu so zborom, baletom, textom. Osobitné uznanie patrí primášovi orchestra / S. Salanci / a celej skupine sláčikov, v ktorej mimoriadne vynikal kontrabas / V. Mráz /. Popri výborných dychoch – flauta, klarinet a suverénnom akordeóne chcelo by sa počuť trochu viac zvuku cimbalu.
Zbor, sólisti spolu so sprievodným textom boli nositeľmi verbálneho obsahu veľmi dôležitého pre jeho zrozumiteľnosť, pre jeho racionálnu orientáciu v celkovom kontexte. Okrem toho vokálny prejav má nezastupiteľnú funkciu v iterpretácii všetkých odtieňov ľudských emócií.
Miešaný spevácky zbor PUĽS-u sa ukázal v najlepšom svetle. Jednoznačne treba oceniť dokonalú vokálnu techniku sólistov a celého zboru, precíznu intonáciu, suverénne ovládanie náročných partov s rôznorodým rytmom, s nezvyklými intonačnými nárokmi, s kontrastnou dynamikou, a všetko v krajných speváckych polohách, najmä v sopráne a tenore.
Sprievodkyňa celým programom Jana Truščinská veľmi prirodzene zapadla do nálady programu. Výrazným textovým prejavom prevádzala diváka celým dejom, udržiavala potrebné emocionálne napätie.
Aj ten najdokonalejší autorský zámer, aj tá najvirtuóznejšia interpretácia by boli zbytočné, ak by nebolo jasné, komu daný umelecký produkt je určený, do akej miery on bude blízky a zrozumiteľný pre poslucháča. Úprimne povedané, tu mohli mať svoje miesto isté pochybnosti, či bude poslucháčovi zrozumiteľné umelecké posolstvo tvorcov programu. Od prvých potleskov všetky pochybnosti opadli. Celý program diváci prijali jedným dychom a po finále potlesky dlho neutíchali. Spolu s kyticami kvetov na javisko smerovali vďačné pohľady, rozžiarené tváre a neraz aj slza v oku.
Nova jakisť stala... nová kvalita sa stala skutočnosťou, stala sa súčasťou umeleckého profilu PUĽS-u, doplnila arzenál jeho výdobytkov a tradícií v minulosti. Treba zaželať autorom, interpretom, režisérom, dramaturgom takúto šťastnú ruku aj v budúcnosti pri príprave a realizácii nových odvážnych tvorivých projektov.
Vladimír Ljubimov